Dobrodružstvo začína za hranicami komfortnej zóny

Autor: Barbara Siskovičová | 5.12.2016 o 10:04 | (upravené 5.12.2016 o 13:32) Karma článku: 3,50 | Prečítané:  902x

Cestujeme z múzea Terakotovej armády naspäť do Si-anu. V autobuse začína byť tesno. Ľudia stoja v uličke a vodiča to, ako keby viac osmeľovalo k stále ostrejšej a rýchlejšej jazde.

Cestná premávka v Číne nepatrí medzi tie najlepšie a určite by si tu prišli na svoje dopravní policajti, ktorých sme doposiaľ nevideli. Žiadne rešpektovanie pravidiel, obiehanie do protismeru cez dve plné čiary a neustále trúbenie je úplne bežná vec. Pri zapínaní bezpečnostného pásu sa navzájom upokojujeme. Sme vďační za to, že sme doteraz neboli svedkami žiadnej dopravnej nehody a dúfame, že ani nebudeme.

Počas jazdy sa zhovárame o tom, ako by sme mohli začať dokumentovať našu cestu, na ktorej sme už vyše mesiaca. Radi by sme Vám priblížili náš mini seriál o cestovaní, ktorý sa bude skladať z vtipných ale aj smutných zážitkov, vnútorných pocitov a dojmov z miest, ktoré sme už navštívili a ľudí, ktorých sme stretli. Ako nás napríklad šokovala čistota Japoncov, alebo ako sme nemohli nájsť slová po prvom dni v Severnej Kórei.

Najprv by sme sa Vám radi predstavili. Sme slovenský mladý pár, ktorý sa rozhodol opustiť svoju bratislavskú bublinu a vydať sa do šíreho sveta. Baška vymenila svoj biely doktorský plášť za pršiplášť a David zanechal svoju vysedenú stoličku informatika. Nápad sa zrodil asi pred rokom. David mal vždy sen túlať sa po Ázii a Baška zase chcela spoznať zákutia Južnej Ameriky. Naše cestovateľské sny sme spojili do jedného veľkého dobrodružstva. Po kultúrnom šoku z Japonska sme sa presunuli trajektom do Južnej Kórei. Zo Soulu sme leteli do Pekingu. Smog a preplnené ulice tohto hlavného mesta sme na pár dní vymenili za najizolovanejšiu krajinu sveta, Severnú Kóreu. Po troch týždňoch strávených v Číne teraz smerujeme do Vietnamu. Naše ďalšie zastávky budú aj Kambodža, Laos, Mjanmarsko a Thajsko. Nevynecháme ani ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie ako Malajzia či Indonézia a nakoniec zakončíme prvú časť cesty na Filipínach.

Predtým ako sme začali plniť náš sen, sme museli prekonať niekoľko prekážok. Asi najťažšie bolo vzdať sa naštartovanej kariéry a stáleho finančného príjmu, ktoré nám ponúkali naše pracovné miesta. Čím bližšie sme boli k odchodu, tým viac sa stupňovali naše pochybnosti o tom, či dokážeme zvládnuť byť spolu dvadsaťštyri hodín denne a či nájdeme prienik našich záujmov v rámci cesty. Strach z neznámeho sa zväčšoval. Aj keď sme boli dostatočne pripravení, stále sme nevedeli do čoho pôjdeme a ako to nakoniec celé dopadne. Komfort istého zajtrajška sme vymenili za veľké batohy, v ktorých si momentálne nosíme celý náš majetok.  Čo bude ďalej, nevieme. Žijeme pre dnešok.

 Prudké brzdenie autobusu nás vytrhne z rozmýšľania. Nabúrali sme. Tuším sme to zakríkli. Chýbajúce pravidlo: „ Daj prednosť v jazde!“ spôsobilo miernu zrážku dvoch autobusov. Už len vidíme, ako náš vodič opúšťa vozidlo v strede frekventovanej cesty, nervózne si zapaľuje cigaretu a púšťa sa do slovnej prestrelky s druhým vodičom.

Zdá sa, že naša cesta autobusom sa pre dnešný deň skončila.

Kliknúť pre úplné zobrazenie.Kliknúť pre úplné zobrazenie.

Nabudúce Vám prinesieme náš pohľad na Japonsko.

Baška a David

​Viac o nás na:

https://www.instagram.com/hippie_pandagirl/

https://www.instagram.com/explore/tags/hippiepandaaroundtheworld/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

EKONOMIKA

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Firma má v prenájme pozemky pred stanicou.

TECH

Výmena batérií namiesto nabíjania. Elektroautá sa môžu zmeniť

Nebude zložitejšia ako tankovanie paliva.


Už ste čítali?