Dobrodružstvo začína za hranicami komfortnej zóny

Autor: Barbara Siskovičová | 5.12.2016 o 10:04 | (upravené 5.12.2016 o 13:32) Karma článku: 3,50 | Prečítané:  884x

Cestujeme z múzea Terakotovej armády naspäť do Si-anu. V autobuse začína byť tesno. Ľudia stoja v uličke a vodiča to, ako keby viac osmeľovalo k stále ostrejšej a rýchlejšej jazde.

Cestná premávka v Číne nepatrí medzi tie najlepšie a určite by si tu prišli na svoje dopravní policajti, ktorých sme doposiaľ nevideli. Žiadne rešpektovanie pravidiel, obiehanie do protismeru cez dve plné čiary a neustále trúbenie je úplne bežná vec. Pri zapínaní bezpečnostného pásu sa navzájom upokojujeme. Sme vďační za to, že sme doteraz neboli svedkami žiadnej dopravnej nehody a dúfame, že ani nebudeme.

Počas jazdy sa zhovárame o tom, ako by sme mohli začať dokumentovať našu cestu, na ktorej sme už vyše mesiaca. Radi by sme Vám priblížili náš mini seriál o cestovaní, ktorý sa bude skladať z vtipných ale aj smutných zážitkov, vnútorných pocitov a dojmov z miest, ktoré sme už navštívili a ľudí, ktorých sme stretli. Ako nás napríklad šokovala čistota Japoncov, alebo ako sme nemohli nájsť slová po prvom dni v Severnej Kórei.

Najprv by sme sa Vám radi predstavili. Sme slovenský mladý pár, ktorý sa rozhodol opustiť svoju bratislavskú bublinu a vydať sa do šíreho sveta. Baška vymenila svoj biely doktorský plášť za pršiplášť a David zanechal svoju vysedenú stoličku informatika. Nápad sa zrodil asi pred rokom. David mal vždy sen túlať sa po Ázii a Baška zase chcela spoznať zákutia Južnej Ameriky. Naše cestovateľské sny sme spojili do jedného veľkého dobrodružstva. Po kultúrnom šoku z Japonska sme sa presunuli trajektom do Južnej Kórei. Zo Soulu sme leteli do Pekingu. Smog a preplnené ulice tohto hlavného mesta sme na pár dní vymenili za najizolovanejšiu krajinu sveta, Severnú Kóreu. Po troch týždňoch strávených v Číne teraz smerujeme do Vietnamu. Naše ďalšie zastávky budú aj Kambodža, Laos, Mjanmarsko a Thajsko. Nevynecháme ani ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie ako Malajzia či Indonézia a nakoniec zakončíme prvú časť cesty na Filipínach.

Predtým ako sme začali plniť náš sen, sme museli prekonať niekoľko prekážok. Asi najťažšie bolo vzdať sa naštartovanej kariéry a stáleho finančného príjmu, ktoré nám ponúkali naše pracovné miesta. Čím bližšie sme boli k odchodu, tým viac sa stupňovali naše pochybnosti o tom, či dokážeme zvládnuť byť spolu dvadsaťštyri hodín denne a či nájdeme prienik našich záujmov v rámci cesty. Strach z neznámeho sa zväčšoval. Aj keď sme boli dostatočne pripravení, stále sme nevedeli do čoho pôjdeme a ako to nakoniec celé dopadne. Komfort istého zajtrajška sme vymenili za veľké batohy, v ktorých si momentálne nosíme celý náš majetok.  Čo bude ďalej, nevieme. Žijeme pre dnešok.

 Prudké brzdenie autobusu nás vytrhne z rozmýšľania. Nabúrali sme. Tuším sme to zakríkli. Chýbajúce pravidlo: „ Daj prednosť v jazde!“ spôsobilo miernu zrážku dvoch autobusov. Už len vidíme, ako náš vodič opúšťa vozidlo v strede frekventovanej cesty, nervózne si zapaľuje cigaretu a púšťa sa do slovnej prestrelky s druhým vodičom.

Zdá sa, že naša cesta autobusom sa pre dnešný deň skončila.

Kliknúť pre úplné zobrazenie.Kliknúť pre úplné zobrazenie.

Nabudúce Vám prinesieme náš pohľad na Japonsko.

Baška a David

​Viac o nás na:

https://www.instagram.com/hippie_pandagirl/

https://www.instagram.com/explore/tags/hippiepandaaroundtheworld/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?